PŘEMŮŽEME AUTIZMUS?, Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc., recenzia Janka Čajagi
Přemůžeme autizmus?
Aj keď je táto kniha plná odborných informácií, pri jej čítaní ma zaplavovali rôzne, často protichodné emócie : od nadšenia z novoobjavených poznatkov, cez obavy z ich pôsobenia na náš organizmus až po strach spojený s hnevom z neschopnosti s autizmom niečo v bežnom živote urobiť.
Kniha je delená na dve samostatné časti – na vedeckú a spiritualistickú.
Veľa informácií pochádza z výsledkov Ústavu pre výskum autizmu ( ARI – Autism Research Institute ), v San Diegu, v USA, ktorého dlhoročným riaditeľom bol Dr. Bernard Rimland, otec autistického syna, ktorý sa okrem iného zaslúžil aj o prekonanie vtedajšej teórie o „chladničkovej matke“.
Kniha ponúka úžasné čítanie vysoko odborne podaných informácií o rôznych chemických prvkoch a ich zlúčeninách nachádzajúcich sa všade okolo nás ( v strave, v očkovacích látkach, v obalových materiáloch a pod. ) . Postupne ich je však strašne veľa a zistenie, že všetko je zlé, vám nepridá na optimizme - lepšie by asi bolo žiť v praveku, bez výdobytkov vedy a tým aj bez škodlivín, s ktorými ste denno – denne konfrontovaní.
Vychádzam z toho, že všetky publikované informácie sú pravdivé ( „ sú založené na súčasnom stave poznania“ ) a je pre mňa ako laika, sklamaním, že nie všetci vedci si myslia to isté – napr. o stále sa diskutujúcich účinkoch očkovania na vznik autizmu s regresom.
Je chvályhodné, že na konci každej časti sa v knihe objavujú aj protichodné názory iných odborníkov a výsledky ich výskumov, hoci pre mňa to postupne strácalo opodstatnenosť. Na druhej strane je to dôkaz, že autizmu sa venujú na celom svete a že to naozaj nebude také jednoduché so stanovením presných príčin a tým aj najúčinnejšej terapie. Sú malé víťazstvá, ktoré viem ako rodič pre svoje dieťa s autizmom a napr.s tráviacimi problémami vybojovať, ale zostane mi „kopec“ neovplyvniteľných vecí, ktoré proste musím prijať ako fakt ( napr. povinné očkovanie ).
Odpoveď profesorky Struneckej na otázku, čo spôsobuje autizmus, je až na úplnom konci knihy, ale pre poznanie celkovej orientácie uvádzaných informácií by som ju rada spomenula hneď v úvode :
„ Nie je to spôsobené zdokonalením diagnostiky, nie je to len genetická príčina ! Centrálnym mechanizmom v etiopatogenéze PAS ( porúch autistického spektra ) je IMUNOEXCITOTOXICITA – porucha funkcie imunitného systému. Excitotoxicita je jav, kedy nervové bunky odumierajú a degenerujú v dôsledku nadmernej stimulácie ( excitácie ). Túto excitáciu môže spôsobiť očkovanie a podiel poruchy imunitného systému na procesoch excitotoxicity sa volá imunoexcitotoxicita.
Pozitívom knihy sú denné doporučené dávky jednotlivých vitamínov a minerálov ako aj konkrétne vysvetlenia niektorých amerických výskumov o škodlivosti podávania určitých vitamínov.
Za veľmi užitočnú a praktickú pre rodičov považujem kapitolu „ Co mohou udělat rodiče na ceste k amelioraci PAS“ – nájdete tu, ako posúdiť účinnosť jednotlivých opatrení, ako vyplniť na internete dotazník ATEC a ako si viesť „denník“ pri hodnotení zmien stavu dieťaťa. Táto kapitola je skutočne veľmi dôležitá v každodennom živote rodiny dieťaťa s autizmom.
V knižke nájdete aj diagnostické testy CARS ( určené pre odborníkov z oblasti psychológie a špeciálnej pedagogiky, vzhľadom na potrebu určitej objektívnosti v hodnotení napr. sociálneho správania ) a M-CHAT , ATEC, návrh na sledovací denník, ako aj schválené a u nás dostupné psychofarmaká.
Zaujímavé sú informácie o amerických lekároch z projektu DAN! ( Defeat autism now ! Premôžeme autizmus hneď ! ) – ktorí sa špecializujú na liečenie autizmu - u nás som o takejto aktivite medzi lekármi zatiaľ nepočula – skôr je to okruh nelekárov s rôznymi liečiteľskými pokusmi, ktoré sa zväčša orientujú na detoxikáciu organizmu a niekedy neadekvátne navnadia rodičov na zmeny, ktoré bývajú minimálne.
Skutočne veľa strán je venovaných diéte GFCF ( MUDr. Blanka Urbánková, Linda Cecavová ) – táto diéta patrí medzi základné detoxikačné „terapie“ pri zistení prvých príznakov autizmu a v knihe je pekne popísané, ako prakticky realizovať zmenu stravy na bezlepkovú a bezmliečnu, ako odsledovať stolicu dieťaťa a ako rýchlo by sa mali dostaviť prvé zmeny a v čom ( očný kontakt, hyperaktivita ).
Terapia injekciami vitaminu B12 vo forme metyl - sú tu uverejnené práve prebiehajúce výskumy v Amerike , ktorých výsledky by mali byť publikované v tomto roku a vyzerajú celkom nádejne pre autistov !
V súlade s celkovou orientáciou knihy je pre mňa pochopiteľná kapitola o programe Son – Rise, pri hľadaní pomoci rodičom autistických detí, ale určite by stáli aspoň za zmienku aj iné postupy, ktoré sú napr. u nás, ale aj v Čechách, bežne používané a s pomerne dobrým efektom ( napr. metodika TEACCH ).
Spiritualistický pohľad na autizmus v druhej časti knihy je síce zaujímavým a pozitívnym čítaním, ale pre mňa je to akýsi doplnkový pohľad na autizmus – prijatie a akceptácia akéhokoľvek dieťaťa je základom jeho ďalšieho rozvoja, jeho vzťahu k rodičom a k ostatným ľuďom.
To neplatí len pre autistické deti ! A rovnako to nie je všeliek, ani pre autistické , ani pre „bežné“ deti .
Veľmi sa mi páči nasledujúca myšlienka, pretože je krásnym vyjadrením dôležitosti vzťahu medzi matkou a dieťaťom a sily, ktorá z toho plynie :
„Láska matky je primárnym spirituálnym liekom pre dieťa“.
Ale „bezhraničná láska“ sa môže niekedy rodičom vymknúť z rúk a ja sa dnes pri svojej práci stretávam s dospelými ľuďmi s autizmom, ktorí sú pre svojich rodičov veľkým trápením. A veľmi pravdepodobne aj pre seba – či je to v dôsledku uzatvoreného energetického poľa, karmickej kauzality, reinkarnácie, asymetrickej čakry alebo nerovnováhy energie váta podľa ájurvédy, je v podstate jedno. O všetkých týchto alternatívach sa dočítate v tejto knihe.
Aj keď rodič nemusí veriť žiadnej z týchto alternatív – v knihe je možné nájsť veľa vhodných odporúčaní, ktoré sú použiteľné v bežnom živote – či už ide o dýchanie, meditácie, modlitby, stravu, životný štýl, relaxačné cvičenia, návody na hranie sa a na hry s deťmi.
Z tohto pohľadu však vyznieva dosť bolestivo hľadanie vinníka autizmu medzi rodičmi – konkrétne u matky – chladničky. Je naozaj možné, že matka svojimi myšlienkami a správaním počas tehotenstva a raného vývoja spôsobila „uzatvorenie“ dieťaťa do svojho sveta? Táto príčina autizmu asi nenájde veľa prívržencov...
( Je tu odkaz na rozsiahle dielo profesora Stanislava Grofa o holotropnom dýchaní a o význame pôrodu pre vývoj psychiky a sociálnych vzťahov. )
Najzaujímavejšie informácie pre mňa ako „odborníka“ na terapie pre ľudí s autizmom sú prílohy č. 2 a 3 - doporučené klinické postupy na stanovenie diagnózy PAS ( poruchy autistického spektra ) v USA z roku 2008 ( M. R. Geier a D. Geier ) :
ide o stanovenie profilu porfyrínov v moči, ďalej o stanovenie homocysteinu, cysteinu, glutationu a taurinu – transsulfuračných metabolitov v plazme a genetické vyšetrenie – v súčasnosti sa stále diskutuje o potrebe všetkých týchto vyšetrení ako aj o ich oprávnenosti k stanoveniu diagnózy PAS.
Na záver by som rada vyzdvihla obsiahlosť knihy a jej komplexnosť v tom pravom slova zmysle – spája duchovný pohľad s praktickými radami pre rodičov a odborníkov dáva nám šancu na vytvorenie objektívne merateľného súboru údajov, ktoré túto novodobú civilizačnú epidémiu dostanú pod kontrolu – nájdu príčiny a stanovia spôsob, ktorým „přemužeme autizmus“.
Jana Čajagi:
- od roku 1996 pracujem v Domove sociálnych služieb prof. Karola Matulaya na Lipského ulici v Bratislave. Najprv ako vychovávateľka v skupine dospelých klientov s mentálnym postihnutím, potom ako psychológ v diagnostickom oddelení a teraz ako vedúca úseku diagnostiky a autizmu
- absolvovala som štúdium autistickej problematiky v európskom centre pre autizmus v Budapešti
- som lektorka Regionálneho diagnosticko – poradenského centra pre osoby s autizmom a inými vývinovými poruchami pri DSSprof. Karola Matulaya a vzdelávam ďalších pracovníkov zo sociálnych zariadení, ktorí sa venujú starostlivosti o ľudí s autizmom
- poskytujem konzultácie a poradenstvo pre rodičov „inak obdarovaných detí“
Forma dokumentu: kniha


